Živé organizmy sú krásne a pritom ich telá sú vytvorené na základe potreby a funkcie, říká Lenka Petráková, laureátka Grand Prix Award for Innovation of the Sea

Slovenská architektka přihlásila svůj diplomový projekt čistící oceánské stanice do soutěže Nadace Jacquese Rougerieho pro vizionářské řešení ekologických problémů a zvítězila.

Francie - Nadace Jacquese Rougerieho letos ocenila Grand Prix Award for Innovation of the Sea slovenskou architektku Lenku Petrákovou za její projekt plovoucí stanice, jež má oceány zbavit povrchového odpadu. Jmenuje se Osmý kontinent, podle přezdívky, která se používá pro ostrov z odpadků v Tichém Oceánu.  

„Oceány dnes nie sú iba nedosiahnuteľnými hĺbkami, ale oblasťami, ktoré napriek tomu, že nikdy nemuseli vidieť ľudskú bytosť, pociťujú účinky ľudských aktivít. Globálne sa ročne dostanú do oceánu milióny ton odpadu. Kvôli vodným prúdom sa tento plastový odpad zhromažďuje v konkrétnych oblastiach – jednou z nich je Veľká tichomorská škvrna, prezývaná aj ôsmy kontinent. Práve táto lokalita je východzia poloha navrhovanej plávajúcej stanice, ktorá zbiera plastové zvyšky z vodného povrchu a biologicky ich rozkladá, čím obnovuje rovnováhu morského prostredia,” popisuje ve svém projektu Lenka Petráková. 

Osmý kontinent sestává z pěti částí - bariéry ke sběru odpadu a čerpání přílivové energie, sběrače ke třídění, biologickému rozkládání a skladování odpadu, výzkumného a vzdělávacího centra, skleníků k pěstování plodin a odsolování vody a obytných částí. 

Stanice je soběstačná, akumuluje přílivovou a solární energii a pohání jí mj. turbínu na sběr odpadu nebo ohřev vody kvůli odsolování. Badatelské centrum pojme až 50 vědců, potažmo dobrovolníků, kteří tu mohou na vlastní oči sledovat devastaci životního prostředí. Tvar skleníků je navržen s ohledem na nejúčinnější shromažďování kondenzované vody, takže vypadají jako velké plachty. Zvenčí jsou pokryty fotovoltaickými panely. Upravený odpad by se částečně využil na výrobu plastových předmětů denní potřeby na stanici, většina by se vyvážela na pevninu. 

Autorku Osmého kontinentu jsme kontaktovali, abychom zjistili víc.

Váš projekt pochází z roku 2017, jak to, že byl oceněn až letos?

Projekt som začala riešiť ešte ako moju diplomovú prácu v roku 2017. Bolo mi ho ale ľúto iba schovať do zásuvky a snažila som sa ho po troškách zveľaďovať.

Návrh má úchvatné formy, nakolik vychází z funkčnosti a nakolik jsou "jen" marketingem, který má přitáhnout pozornost?

Hľadám inšpiráciu v prírode a v prírodných procesoch, živé organizmy sú krásne a pritom ich telá sú vytvorené na základe potreby a funkcie. Aj architektúra je pre mňa o súhre technológie a estetiky.

Pri tomto projekte som sa snažila, aby formy boli hlavne zodpovedajúce ich potrebám reakcie na  prírodné vplyvy a ich funkciu. Ale určite ako každý architekt viem hodiny priam posadnuto rozvíjať geometrický objekt a snažiť sa ho vyšperkovať do posledného detailu.

Není ta úchvatná forma spíš překážkou v realizaci?

Pokiaľ je forma navrhovaná s odôvodnením je tým správnym riešením. Prvoplánovo lacnejšie objekty, ktoré nemajú svoje opodstatnenie v prostredí a funkcií môžu byť často oveľa nákladnejšie počas svojho života.

Co chybí k realizaci projektu?

Tento projekt je momentálne koncept. Ako akékoľvek architektonické dielo potrebuje hlavne financie a  tím odborníkov, ktorí by ho priviedli k životu a doladili každý technický detail.

Vědci potvrdili, že plastový odpad není jen záležitostí povrchu oceánů, ale že se nachází i na dně. Napadají vás možnosti, jak se vypořádat i s tímto důsledkem lidské nezodpovědnosti?

Samozrejme problém plastového odpadu v oceánoch je veľmi komplikovaný. Je potrebné nie len vyčistiť tie škvrny, ktoré sú na povrchu a pozostávajú z plastových častíc, potrebujeme vyčistiť morské dno a potrebuje zabrániť aby nový odpad vstupoval do oceánov inak ich nedokážeme vyčistiť. Preto si myslím, že je veľmi dôležité zmeniť ľudský postoj k oceánom aby sme začali vnímať viac potrebu ich ochrany a dokázali zabrániť pokračovaniu znečisťovania.

Navrhované stanice by mohli byť taktiež umiestnené bližšie k pobrežiu a zachytávať odpad ešte pred ich rozpadom.

Média o vás psala jako o designérce, přitom jste vystudovala architekturu a pracujete v kanceláři Zaha Hadid Architects. Cítíte se architektkou nebo designérkou? 

Myslím, že všetci to hlavne prebrali kvôli mojej pozícií, ktorá bola donedávna Senior Dizajnér. Viete v Británii nemôžete zastávať post architekta kým nedokončite PART 3 vzdelanie a nezaregistrujete sa s Architects Registration Board. Moja registrácia prebehla až na prelome rokov.

Teraz už s kompletne ukončeným vzdelaním a úspešnej registrácií sa cítim ako architekt.

Máte za sebou úžasné studijní i pracovní zkušenosti, která z nich vás nejvíc posunula, kterou považujete za klíčovou?

Ja si veľmi vážim, že som mala šancu naozaj študovať a pracovať na mnohých miestach. Každá škola bola veľmi špecifická a každá skúsenosti mi pomohla posunúť sa. Či už sú to technické znalosti z Bratislavy, dizajnový cit z Viedne alebo silná viera v kolektívnu prácu z Los Angeles. Viete ľudia si často myslia, že dizajn je najdôležitejší a študenti sa preto nevenujú toľko technickým predmetom. Ale kdekoľvek som robila boli moje technické znalosti rovnako cenené ako tie dizajnové lebo v architektúre ide o súlad oboch.

Jaké je pracovat v Zaha Hadid Architects? Je to v něčem specifické?

Tvorba ZHA je vizionárska a projekty tohto architektonického štúdia sú formálne rafinované, konštrukčne efektívne a technologicky vyspelé. Je úžasné pracovať v kancelárií, kde každý člen tímu je odhodlaný hľadať nové riešenia, prinášať nové pohľady na problematiku do diskusie, posúvať možnosti dizajnu ako ho poznáme dnes. Ja si veľmi vážim možnosť pracovať v takomto kolektíve a svojou troškou prispievať k objavovaniu nových architektonických foriem.

Slovensko začíná řešit, jak přesvědčit své "mozky" k návratu do země. Kde vidíte svou budoucnost vy? Dokážete si představit, že se vrátíte na Slovensko?

Myslím, že v dnešnej dobe je ťažké robiť si plány. Slovensko som mala vždy rada a uvidím kam ma osud zavedie.

Portfolio Lenky Petrákové online.